Kreatívne a zážitkové techniky predstavujú skupinu terapeutických modalít, ktoré využívajú aktívnu účasť klienta v štruktúrovaných aktivitách na podporu jeho psychosociálneho a funkčného rozvoja. Tieto prístupy vychádzajú z princípov expresívnych terapií, ergoterapie, senzorickej integrácie a psychodynamických či humanistických smerov.

Kreatívne liečebnopedagogické techniky

Kreatívna (na aktivitu orientovaná) terapia, známa najmä v ergoterapeutickej a liečebnopedagogickej praxi, využíva špecificky zvolené manuálne, remeselné, výtvarné, pohybové alebo kognitívne činnosti na podporu jednotlivcovej sebestačnosti, senzoricko-motorickej integrácie a kognitívnych funkcií.

Intervencie sú zamerané na:

• rozvoj exekutívnych funkcií a jemnej motoriky,

• posilňovanie sociálnych kompetencií a sebaregulácie,

• zvýšenie adaptability prostredníctvom opakovanej zážitkovej praxe.

Efektívnosť činnostnej terapie bola potvrdená najmä u klientov s neurovývinovými poruchami, traumatickými zážitkami a psychosomatickými ťažkosťami (Gerber & Reime, 2021).

Špecifické liečebno-pedagogické terapie

integrujú prvky expresívnych a receptívnych techník, práce s telom, dramatoterapie, muzikoterapie a arteterapie. Vychádza z predpokladu, že kognitívna integrácia prežitých skúseností môže viesť k emocionálnemu uvoľneniu, reštrukturalizácii narušených schém a zvýšeniu vnútornej kongruencie.

Medzi najčastejšie využívané formy patria:

• muzikoterapia (v aktívnej aj receptívnej forme),

• arteterapia (najmä nefiguratívna tvorba pre externé vyjadrenie emócií),

• dramaterapia a práca s rolou,

• biblioterapia (prvky zážitkovej pedagogiky a práce s príbehom), 

• ďalej napr. canisterapia, hipoterapia a interakcia so zvieratami v terapeutickom kontexte.

V súčasnosti existujú viaceré systematické prehľady a metaanalýzy podporujúce účinnosť zážitkových terapií pri práci s úzkostnými poruchami, PTSD, poruchami správania a psychosomatickými symptómami (Cruz & Koch, 2015; PositivePsychology.com, 2024).

Teoretické východiská

Tieto intervenčné prístupy sa opierajú o biopsychosociálny a čoraz častejšie aj spirituálny model zdravia, kde sú terapeutické aktivity chápané ako prostriedok na aktiváciu neuroplasticity, spracovanie emócií, podporu senzomotorickej integrácie a posilňovanie reziliencie.

Pri správne nastavenej intervencii môžu byť činnostné a zážitkové terapie integrované do širšieho rámca multimodálnej liečby v školských, poradenských, rehabilitačných a komunitných zariadeniach.

Zdroje:

• Gerber, M., & Reime, B. (2021). Activity-based therapy in psychiatric rehabilitation: A review of current evidence. The British Journal of Occupational Therapy. DOI: 10.1177/0308022620984474

• Cruz, R. F., & Koch, S. C. (2015). The art and science of embodied experience in therapy: A review. Arts in Psychotherapy. DOI: 10.1016/j.aip.2015.02.002

• PositivePsychology.com. (2024). Experiential Therapy: How It Works. Retrieved from https://positivepsychology.com/experiential-therapy